Browse
Recent Submissions
Article Emotional Intelligence and Leadership Styles in Education(2021) Pellitteri, JohnEmotional Intelligence (EI) was initially proposed as an organized theory by Salovey and Mayer (1990) and later expanded (Mayer & Salovey, 1997) and was popularized in the general media by Goleman (1995). EI refers to a set of abilities for using emotional information in adaptive ways. This psychological construct is important and relevant to leadership since emotional factors play a role in personal well‑being, interpersonal relationships, motivation, workplace adjustment and learning processes. EI can be applied to educational leadership since the school leader must continually work with individuals and groups (i. e. school personnel such as teachers, teaching aids, school psychologists, counselors, other administrators as well as students and parents). Using emotions adaptively is critical for effective interpersonal relationships as well as for creating an emotional‑toned environment in the school context. Two models of EI are presented. The first model (Mayer & Salovey, 1997) is the ability‑model that considers four major emotion skill sets (perception, facilitation, understanding and managing). The second model (Goleman et al., 2002) organizes EI competencies across two dimensions: capacities (emotion recognition & regulation) and application domains (toward self & others). There is some overlap between these models with regard to emotional perception (recognition) and regulation (managing). The Mayer’s and Salovey’s (1997) model is distinct for its abilities to use emotional concepts and the use of emotions to facilitate decision‑making and emotional planning. Goleman and colleagues’ (2002) model includes organizational and social intelligence features. Research on the relationship between EI and effective leadership will be reviewed. Generally, studies have found predictive correlations between EI and effective, transformational leadership (Mills, 2009; Palmer et al., 2001; Sayeed & Shanker, 2009). A useful model proposed by Guillen & Florent‑Treacy (2011) divides leadership behaviors into two groups: Getting along (with others) and getting ahead (meeting organizational goals). Goleman’s (2011) six styles of EI leadership will be discussed as approaches to educational leadership with an examination of the strengths, limitations and emotional dynamics of each style. The six styles are: Directive (using authoritarian methods); Pacesetting (expecting leader‑determined standards); Visionary (creating inspirational purposes); Affiliative (leading through relationships); Participative (using democratic consensus building) and Coaching (helping individuals develop). These styles are further described in terms of the previously mentioned leadership categories of getting along or getting ahead. In addition, the styles are determined to be either dissonant or resonant with regard to the emotional tone they create in the organization. The necessity of advocating for EI in school contexts will be emphasized. The potential for various professionals (such as school psychologists and school counselors) to take on leadership functions as facilitators of emotional processes in the school settings will also be considered. Educational leaders (whether formally as administrators or functionally as school counselors and psychologists), can have a positive impact on school personnel and students as well as the larger school context through the application of EI capacities and through considering the emotional dynamics in leadership styles.Article School Leadership in the Era of Neoliberalism(2021) Wamba, NathalisA lot of ink has been spilled to create a consensus around the meaning of the concept of leadership. This is so because the concept of leadership currently dominates the language of organizations including schools. What instead happened is a deluge of assumptions including but not limited to the beliefs that; leadership is static; it can be taught objectively and effectively to a different group of people in various situations; it can be learned quickly and easily, and the context is a secondary or tertiary importance. These assumptions gave birth to the leadership development industrial complex, an explosion of leadership training programs all over the world especially in the United States. This growing industry promises to create transformative and high performing leaders for a small fee. Despite this training explosion, it is the opinion of several scholars that leadership failure is almost everywhere. They wonder whether the leadership development industry has improved the human condition. The elephant in the room is the neoliberal context in which all the above is taking place. Neoliberalism is an ideology whose proponents advocate the deregulation of the economy, liberalization of trade and industry and the privatization of state‑owned enterprise. This ideology pushes individuals to see themselves as self‑interested actors rather than people working for the social good. The new managerialism becomes the dominant form of management in organizations whose focus is on productivity, efficiency, surveillance, and accountability. Educational institutions are not immune to the new managerialism whose introduction deserves to be interrogated. Neoliberalism turns teachers and school principals into technicians rather than professionals. The influence of managerialism on education policies is efficiency in all matters which leaves no room for the pursuit of equity, excellence and ethics and social justice (Codd, 1993). What vision of education should prospective schools’ leaders develop while they are being forced to adopt a managerialist approach to the leadership of school? Should school leaders develop both the ability to resist and build coalitions with proponents of neoliberalism at all costs? Neoliberalism has successfully coopted our education practitioners and students to turn them into docile minds and docile bodies to the service of the market. The question this phenomenon raises is whether faculty in education leadership preparation programs are preparing their candidates for a meaningful and purposeful life. Perhaps public education should focus on society reproduction, but individual values cannot be ignored. Unfortunately, the neoliberalism ideology and its proponents have taken it upon themselves to prioritize these values less. Hence the ideological struggle continues between proponents and opponents of the impact of neoliberalism in organizations but more specifically in schools.Article Tvorba modelu kľúčových kompetencií lídra v edukácii(2021) Sollarová, EvaLíderstvo v edukácii sa stalo prioritnou témou vzdelávacej politiky na celom svete. Zahraničné prístupy ku koncipovaniu štandardov a požiadaviek na lídrov v edukačnom prostredí sú dobre rozpracované, inšpiratívne a relevantné pre podmienky potrieb v Slovenskej republike. Príspevok prezentuje proces tvorby modelu kompetencií lídra v edukácii ako koncepčný rámec pre definovanie líderských kompetencií riadiacich pracovníkov a učiteľov relevantných pre prostredie edukácie. Pri tvorbe modelu bol využitý metodologický postup vývoja kompetenčného modelu podľa Marrelliovej (Marrelli et al., 2005). Po zadefinovaní cieľov a analýze zahraničných a domácich štandardov, kompetenčných štandardov a výskumov efektívneho líderstva v edukačnom kontexte bol vytvorený Model kľúčových kompetencií pre riadiacich pracovníkov školy aj učiteľov, špecifikovaný v doménach a indikátoroch. Trojdimenzionálny model tvorí päť kľúčových kompetencií v rámci piatich domén zodpovedajúcich rolám lídra v edukácii a špecifikovaných na úrovni indikátorov. Takto dizajnovaný model poskytuje rámec pre koncipovanie vzdelávania a podporu rozvoja kľúčových kompetencií lídra v edukácii, ako aj rámec pre identifikáciu vzdelávacích potrieb účastníkov a tiež rámec pre vyhodnocovanie efektívnosti realizovaného vzdelávania.Article Efektívnosť a kvalita implementácie školského programu prevencie užívania návykových látok v kontexte líderstva v škole(2021) Orosová, Olga; Majdanová, MarcelaKvalita školského a učiteľského líderšipu významne ovplyvňuje ochotu a schopnosť učiteľov implementovať nové školské programy. Skúmanie fidelity implementácie programov z pohľadu úrovne učiteľského líderšipu umožňuje porozumieť ne/ úspešnosti naplnenia cieľov programov. Cieľom štúdie bolo skúmať efekt európskeho programu univerzálnej prevencie užívania návykových látok Unplugged a kvality jeho implementácie na fajčenie, ktoré udávali školáci bezprostredne po implementácii programu. Školská randomizovaná, kontrolovaná štúdia programu bola realizovaná medzi 1420 školákmi. Výsledky preukázali konzumáciou alkoholu moderovaný efekt programu, efekt pretestu, expozície programu, senzitivity (vyhľadávanie nového) na pravdepodobnosť školákmi udávaného fajčenia. Hodnotenie efektívnosti programov prevencie realizovaných v školskej praxi z pohľadu fidelity, kvality implementácie programov a učiteľského líderšipu, precizuje nároky kladené na vedenia škôl v oblasti personálneho a organizačného zabezpečenia aktivít prevencie.Article Osobnostné faktory budúceho lídra v edukácii(2021) Kaliská, LadaTransformačné líderstvo reaguje na potrebné zmeny v školách. Cieľom štúdie bolo poznať osobnostné premenné budúceho lídra v edukácií – študenta učiteľstva UMB v Banskej Bystrici (N = 205, 72 % žien, AMvek = 20,87). Osobnostné faktory z inventára NEO‑FFI (Ruisel & Halama, 2007), sebahodnotenie zo škály RŠS (Blatný & Osecká, 1994, ɑ = 0,67) a typy transformačného líderstva z Leadership Practices Inventory (LPI; Kouzes & Posner, 2012) sa analyzovali korelačnou a regresnou analýzou. Faktory osobnosti (extraverzia, otvorenosť, prívetivosť, svedomitosť) vstupovali do pozitívnych stredne silných až slabých vzťahov s typmi líderského správania. Neurotizmus vstupoval do 3 negatívnych slabých vzťahov (podpora aktivity, inšpirácia víziou, ukazovať smer). Sebahodnotenie nesúviselo s líderstvom. Na determinácii líderského správania sa podieľajú 2 faktory osobnosti (svedomitosť a otvorenosť) a predikujú 8 %–21 % celkovej variability rozptylu konkrétneho typu. Otvorenosť sa javí ako najsilnejší prediktor v signifikantnom pozitívnom slabom až stredne silnom vzťahu (.164 ≤ r ≤.386) s typmi správania pri kontrole ostatných faktorov osobnosti. Poznanie osobnostných predpokladov budúceho lídra umožní nastaviť ciele edukácie na rast líderských kompetencií.Article Transformačný líder v edukácii v kontexte organizačnej kultúry školy(2021) Heinzová, ZuzanaŠtúdia analyzuje súvislostí medzi charakteristikami organizačnej kultúry školy a charakteristikami transformačných lídrov v edukácii. Respondentmi štúdie boli učitelia základných a stredných škôl Slovenska (štúdia 1: N = 107; AMvek = 43.72; SDvek = 10.51; 18.69 % mužov; štúdia 2: N = 100; AMvek = 40.99; SDvek = 7.79; 30.00 % mužov). Prinášame výsledky dvoch nezávislých štúdií, v ktorých boli lídri posudzovaní dvoma odlišnými výskumnými nástrojmi. Štúdia 1 mapovala transformačné líderstvo prostredníctvom dotazníka Leadership Practice Inventory (LPI; Kouzes & Posner, 2013) a štúdia 2 prostredníctvom dotazníka Czech Leadership Questionnaire (CLQ; Procházka et al., 2016). Organizačná kultúra školy bola posudzovaná v oboch štúdiách dotazníkom Organizational Culture Assessment Instrument (OCAI; Cameron & Quinn, 2006). Analýza súvislostí medzi sledovanými premennými v oboch štúdiách preukázala štatisticky signifikantnú pozitívnu stredne silnú súvislosť medzi charakteristikami lídrov v edukácii zisťovanými LPI aj CLQ a Klanovou organizačnou kultúrou školy a negatívnu stredne silnú súvislosť s Trhovou organizačnou kultúrou pri LPI a pri dotazníku CLQ s Hierarchickou organizačnou kultúrou.Article Anders Hansen (2019). Instamozek. Praha: Portál, 168 s.(2021) Višvaderová, HanaArticle Article Projevy spirituality při zvládání stresu z vysokoškolských zkoušek – případová studie(2021) Pustková, Martina; Beláňová, AndreaČlánek pojednává o spirituálním vyrovnávání se se stresem (spiritual coping) před vysokoškolskými zkouškami a o vztahu mezi spirituálním copingem a pociťováním místa kontroly při zkoušce (academic locus of control). Výsledky vychází z kvalitativní analýzy polostrukturovaných rozhovorů s dvanácti studentkami a studenty psychologie. Všichni respondenti užívají adaptivní copingové strategie a spirituální coping využívají k posílení vnitřního locus of control. Konstrukce spirituálního copingu formuje víru do takové podoby, kdy jedinec vnímá kromě samotného učení se více faktorů, které může vlastní snahou ovlivnit. Zároveň spirituálním copingem nemusí být vše, co by se jím na první pohled mohlo zdát – například talismanů většina respondentů ve výzkumu užívala coby hmotnou reprezentaci sociální opory.Article Lokácia morálnych základov v priestore osobnostného modelu HEXACO(2021) Lajčiaková, Petra; Ďurka, RobertCieľom štúdie bolo identifikovať medzipohlavné rozdiely v morálnych základoch a osobnostných dimenziách a zároveň preskúmať prediktívnu úlohu dimenzií osobnostného modelu HEXACO v piatich morálnych základoch. Súbor zahŕňal 149 respondentov, z toho 56 mužov (37,6 %) a 93 žien (62,4 %), vo veku od 18 do 40 rokov (M = 23,07; SD = 4,83). Boli použité dva meracie nástroje: dotazník The Moral Foundations Questionnaire od Grahama a kol. (2011) na zisťovanie morálnych základov a dotazník HEXACO (Ashton & Lee, 2009) na meranie osobnostných dimenzií. Interpohlavné porovnanie ukázalo, že ženy dosiahli vyššie skóre v morálnom základe starostlivosť/ublíženie a v osobnostných dimenziách poctivosť/pokora a emocionalita. Hierarchická regresná analýza odhalila, že osobnostné dimenzie signifikantne predikujú jednotlivé morálne základy, vysvetľujúc 7,40 %–18,40 % rozptylu morálnych základov. Najlepšími prediktormi boli emocionalita a extraverzia.Article Possible Applications of Flotation‑REST and its Effects on Human Psychophysiology Regarding Stress, Anxiety and Depression(2021) Kavková, Veronika; Malůš, MarekThe study is a summary of the knowledge of the Flotation REST technique and its effects on stress, anxiety and depression from the point of view of psychophysiology. Flotation REST is a specific form of relaxing environment invented in the 1950s which has been researched in particular in the fields of psychology and physiology. It is a hydrotherapeutic device that utilizes the effect of environmental stimulation restriction. Hence the abbreviation REST (Restricted Environmental Stimulation Technique). In our country, the technique is usually used in spa centres and wellness facilities. In foreign research, in particular in the USA, Canada and Sweden, Flotation Rest has proved to be a unique method in the field of applied psychophysiology. It is a technique with predictable psychophysiological effects, a useful application tool that could help in the treatment of certain somatic as well as mental conditions. The goal of this article is to summarize the effects of the method both on the physiological and psychological level regarding stress, anxiety and depression, and to increase the awareness of this technique in view of its development and potential applications.Article Dôsledky pandémie Covid-19 pre psychické zdravie obyvateľov a možnosti intervencie(2021) Džuka, Jozef; Klučárová, Zuzana; Babinčák, PeterCieľom tejto teoretickej práce je poskytnúť prehľad dôsledkov pandémie Covid-19 pre psychické zdravie obyvateľov a prehľad stratégií s potenciálom podporiť ho. Podľa analyzovaných prác je s pandémiou spojená najmä depresia, úzkosť, stres, posttraumatická stresová porucha, insomnia, hnev a strach. K navrhovaným psychologickým a spoločenským intervenciám patria: poskytovanie aktuálnych a pravdivých informácií, vyvracanie dezinformácií, zabezpečenie ochranných pomôcok a opatrení, finančná podpora, online psychologické poradenstvo a psychoterapia, emocionálna opora, odklonenie pozornosti od pandémie (hobby, školské povinnosti) a propagácia prosociálneho správania. V ďalších výskumoch je vhodné venovať viac priestoru zraniteľným skupinám obyvateľstva, zjednotiť metódy výskumu na národnej úrovni a kooperovať pri overovaní účinnosti intervencií na medzinárodnej úrovni.Article Míra deprese a úzkosti u pacientů s idiopatickými střevními záněty(2021) Bártek, Michal; Kupka, MartinMíra deprese a úzkosti u pacientů s idiopatickými střevními záněty (IBD) má vliv nejen na kvalitu života, ale může mít vliv i na průběh a progresi nemoci či adherenci k léčbě. Cílem výzkumu bylo popsat míru deprese a úzkosti u vybraného vzorku dospělých IBD pacientů v České republice a zároveň popsat vztah deprese a úzkosti s vybranými demografickými a klinickými faktory. Výzkumný soubor tvořilo 213 dospělých IBD pacientů, 158 žen a 55 mužů s věkovým průměrem 34 let (SD = 11,4). Ke sběru dat bylo využita Beckova škála depresivity (BDI‑II), Beckův inventář úzkosti (BAI) a dotazník zjišťující demografické a klinické proměnné. Dle cut‑off skórů se míra deprese i úzkosti pohybovala v pásmu mírné závažnosti. Mnohonásobná regrese odhalila, že z vybraných faktorů nejvýznamněji ovlivňují míru deprese aktivita nemoci a věk. Míru úzkosti kromě aktivity nemoci výrazně ovlivňovala kortikoterapie.Article Tuber, S. (2020). Osobnost v projektivních metodách. Praha: Grada. 269 s.(2020) Paulík, KarelArticle Čtvrtživotní krize, její výskyt a prediktory u českých mladých dospělých(2020) Millová, Katarína; Svárovská, ŠtěpánkaČtvrtživotní krize prožívaná v mladé dospělosti je oblastí v českém prostředí velmi málo prozkoumanou. Studie navazuje na model čtvrtživotní krize O. C. Robinsona. Cílem bylo prozkoumat výskyt čtvrtživotní krize a její prediktory u českých mladých lidí. Soubor tvořilo 393 lidí ve věku 21–30 let (M = 24,87 let; SD = 2,63; 71 mužů (18 %) a 322 žen (82 %), u kterých bylo zjišťováno prožívání čtvrtživotní krize (CSQ-9; Petrov, Robinson, & Malinowski, 2019), sociální opora (MOS; Sherbourne & Steward, 1991), finanční spokojenost (DŽS; Fahrenberg, Myrtek, Shumacher, & Brähler, 2000) a strategie zvládání přechodu z adolescence do dospělosti (CSI‑short; Tobin, 1995). Čtvrtživotní krizi prožívalo 50,7 %; částečnou krizi prožívalo 26,3 % a krizi neprožívalo 23 % respondentů. Ženy prožívaly čtvrtživotní krizi častěji než muži; u vysokoškolsky vzdělaných pracujících lidí dosahovala nižší úrovně než u studujících (bez ohledu na vzdělání) a středoškolsky vzdělaných pracujících lidí. Výskyt čtvrtživotní krize u českých mladých lidí je podobný jako v dalších zemích, kde se čtvrtživotní krize již zkoumá. Mezi významné prediktory výskytu čtvrtživotní krize patřila nízká sociální opora a finanční spokojenost a větší využívání strategií zaměřených na emoce při zvládání přechodu z adolescence do dospělosti. Významným prediktorem byl i nižší věk, což odpovídá dvoufázovému průběhu čtvrtživotní krize.Article Črtová emocionálna inteligencia a životná spokojnosť vysokoškolákov – kroskulturálny výskum (Slováci vs. Ukrajinci)(2020) Kaliská, Lada; Pašková, Lucia; Salbot, VladimírŠtúdia analyzuje rozdiely a predikciu črtovej emocionálnej inteligencie Petridesa (2009, ďalej EI) a jej faktorov (well‑beingu, sebakontroly, emocionality, sociability) vo vzťahu k životnej spokojnosti podľa Dienera (2000) u vysokoškolákov v kros‑kultúrnom výskume (Ukrajinci [N=93; 47.3 % mužov, Mvek=21.6, SD=2.8] vs. Slováci [N=100; 51.8 % mužov, Mvek=20.1, SD=1.4]). Črtová EI bola posúdená Dotazníkom črtovej emocionálnej inteligencie‑krátka forma (TEIQue‑SF, Petrides, 2009) a životná spokojnosť škálou životnej spokojnosti Satisfaction with life scale (SWLS, Diener, Emmons, Larsen, & Griffin 1985). Metodiky boli adaptované na kultúrne prostredie. Signifikantné kros‑kultúrne rozdiely na hranici strednej vecnej významnosti sa preukázali v celkovej životnej spokojnosti (t=2.68, p≤.01; d=.39) a len vo faktore well‑beingu z črtovej EI (t=2.02, p≤.05; d=.29) s vyšším skóre pre slovenských študentov. Črtová EI vstupuje do vysoko signifikantného vzťahu v oboch skupinách so životnou spokojnosťou a umožňuje predikovať istú mieru variability v oboch skupinách (u Ukrajincov do 47 % [F (1,91) = 82.63, p≤.001] a u Slovákov do rozsahu 20 % [F (1,99) = 25.94, p≤.001]). Jediným signifikantným prediktorom v obidvoch skupinách pri kontrole všetkých faktorov črtovej EI bol faktor well‑being, ktorý zostal v signifikantnom silnom vzťahu s celkovou životnou spokojnosťou (r=.56, p≤.001). Štúdia zdôrazňuje facilitáciu celkovej životnej spokojnosti determinovanej sociálnymi okolnosťami ako možnosťami zvyšovania úrovne mentálneho zdravia.Article Prežívanie krízy v rodinách počas pandémie Covid-19 na Slovensku(2020) Rajčániová, Eva; Ferenčíková, Petra; Tomšik, Robert; Kopányiová, AlenaNástup pandémie koronavírusu priniesol do života rodín množstvo zmien, ktoré mohli znamenať zvýšenú záťaž. Cieľom empirickej štúdie bolo zistiť mieru prežívania krízy v slovenských rodinách počas pandémie a skúmať jej dopady na život rodín. Zisťovaná bola tiež súvislosť medzi mierou prežívanej krízy a vybranými sociodemografickými premennými. Dáta boli získané pomocou online dotazníka v období od 14. 4. do 19. 5. 2020 na vzorke 458 slovenských rodičov, prevažne matiek. Prežívanie rodinnej krízy bolo zisťované pomocou Krátkej škály rodinného distresu (Weiss & Lunsky, 2012). Z výsledkov vyplýva, že väčšina slovenských rodín neprežívala v sledovanom období závažnejšiu krízu (M=2,71; SD=1,32) a prípadné problémy dokázali zvládať vlastným úsilím. Vyššia miera prežívanej krízy bola zistená v rodinách s deťmi so špeciálnymi výchovno‑vzdelávacími potrebami (M=3,09; SD=1,474) a v jednorodičovských rodinách (M=3,06; SD=1,854) pomocou Mann‑Whithey U test a analýzy rozptylu ANOVA.Article Stres u řidičů městské hromadné dopravy: role copingu, osobnostních faktorů a životní spokojenosti(2020) Horáková, Miroslava; Vondráčková, Lucie; Zámečník, PetrVýzkumu se zúčastnilo 641 řidičů městské dopravy s cílem zjistit, jakou roli hrají osobnostní faktory měřené NEO‑FFI, copingové strategie měřené SVF-78 a životní spokojenost měřená dotazníkem životní spokojenosti (DŽS) na uváděnou míru stresu zjišťovanou ad hoc vytvořeným dotazníkem Urban Drivers Stress Situations Inventory. Výsledky ukázaly, že celková míra stresu koreluje pozitivně s neuroticismem a záporně s extraverzí a přívětivostí; negativně pak s životní spokojeností. Celková vnímaná míra stresu pozitivně koreluje s negativními, ale i pozitivními copingovými strategiemi. Negativní copingové strategie jsou v kladném vztahu k neuroticismu a záporném vztahu k extraverzi a otevřenosti. Pozitivní copingové strategie jsou v kladném vztahu k extraverzi, přívětivosti a svědomitosti. Regresní analýza prováděná metodou enter ukázala, že copingové strategie samy o sobě vysvětlují 24% variance. Osobnostní faktory, především neuroticismus, hrají pouze menší, okrajovou negativní roli. Životní spokojenost má pozitivní vliv na redukci stresu. Čím vyšší je životní spokojenost, tím nižší je míra stresu.Article Diagnostika inteligence pomocí čtvrté revize Woodcock-Johnsonova testu kognitivních schopností (WJ IV COG)(2020) Mrhálek, Tomáš; Hynek, Jan; Kajanová, AlenaPřehledový článek je představením a rozborem 4. revize Woodcock‑Johnsonova testu (WJ IV). Cílem práce je nastínění diagnostických možností vyplývajících z baterie WJ IV, jež patří mezi nejlépe zpracované testy komplexně postihující kognitivní schopnosti, a která vychází z CHC teorie inteligence (Cattell‑Horn‑Carroll). Článek prezentuje výchozí teoretický základ struktury inteligenčních schopností a zabývá se uplatněním aktuální revize tohoto nástroje při testování klientů a bližšími možnostmi interpretace výsledků. Dílčím cílem článku je seznámení čtenáře s podobou aktuální testové baterie, jednotlivými testovanými schopnostmi a popisem využívaných úloh. Praktické zhodnocení vychází ze zkušeností získaných během dílčího sběru dat pro jeho standardizaci do českého prostředí a z rešerše aplikačních podkladů. Čtvrtá revize Woodcock‑Johnsonova testu kognitivních schopností vychází z propracovaného psychometrického postupu umožňujíc přesné a rychlé testování i podrobnou interpretaci získaných informací, což ji staví mezi vhodné nástroje rozšiřující portfolio inteligenčních testů v českém prostředí. Je uplatnitelný jako základní baterie pro testování inteligence (g‑faktoru) a umožňuje též separátní využití subtestů jako doplňující zkoušky dílčích kognitivních schopností.