Journal Issue: Psychologie a její kontexty. Ročník 12. Číslo 2
No Thumbnail Available
Volume
Number
Issue Date
2021
Journal Title
Journal ISSN
Journal Volume
Articles
Journals
Časopis Psychologie a její kontexty je zaměřen na široký okruh otázek z teoretické, metodologické oblasti i ze sféry aplikací psychologie do každodenního života. Navazuje volně na tradici psychologické řady Sborníků prací Filozofické fakulty Ostravské Univerzity.
Journals
Articles
Transformačný líder v edukácii v kontexte organizačnej kultúry školy
(2021) Heinzová, Zuzana
Štúdia analyzuje súvislostí medzi charakteristikami organizačnej kultúry školy a charakteristikami transformačných lídrov v edukácii. Respondentmi štúdie boli učitelia základných a stredných škôl Slovenska (štúdia 1: N = 107; AMvek = 43.72; SDvek = 10.51; 18.69 % mužov; štúdia 2: N = 100; AMvek = 40.99; SDvek = 7.79; 30.00 % mužov). Prinášame výsledky dvoch nezávislých štúdií, v ktorých boli lídri posudzovaní dvoma odlišnými výskumnými nástrojmi. Štúdia 1 mapovala transformačné líderstvo prostredníctvom dotazníka Leadership Practice Inventory (LPI; Kouzes & Posner, 2013) a štúdia 2 prostredníctvom dotazníka Czech Leadership Questionnaire (CLQ; Procházka et al., 2016). Organizačná kultúra školy bola posudzovaná v oboch štúdiách dotazníkom Organizational Culture Assessment
Instrument (OCAI; Cameron & Quinn, 2006). Analýza súvislostí medzi sledovanými premennými v oboch štúdiách preukázala štatisticky signifikantnú pozitívnu stredne silnú súvislosť medzi charakteristikami lídrov v edukácii zisťovanými LPI aj CLQ a Klanovou organizačnou kultúrou školy a negatívnu stredne silnú súvislosť s Trhovou organizačnou kultúrou pri LPI a pri dotazníku CLQ s Hierarchickou organizačnou kultúrou.
Osobnostné faktory budúceho lídra v edukácii
(2021) Kaliská, Lada
Transformačné líderstvo reaguje na potrebné zmeny v školách. Cieľom štúdie bolo poznať osobnostné premenné budúceho lídra v edukácií – študenta učiteľstva UMB v Banskej Bystrici (N = 205, 72 % žien, AMvek = 20,87). Osobnostné faktory z inventára NEO‑FFI (Ruisel & Halama, 2007), sebahodnotenie zo škály RŠS (Blatný & Osecká, 1994, ɑ = 0,67) a typy transformačného líderstva z Leadership Practices Inventory (LPI; Kouzes & Posner, 2012) sa analyzovali korelačnou a regresnou analýzou. Faktory osobnosti (extraverzia, otvorenosť, prívetivosť, svedomitosť) vstupovali do pozitívnych stredne silných až slabých vzťahov s typmi líderského správania. Neurotizmus vstupoval do 3 negatívnych slabých vzťahov (podpora aktivity, inšpirácia víziou, ukazovať smer). Sebahodnotenie nesúviselo s líderstvom. Na determinácii líderského správania sa podieľajú 2 faktory osobnosti (svedomitosť a otvorenosť) a predikujú 8 %–21 % celkovej variability rozptylu konkrétneho typu. Otvorenosť sa javí ako najsilnejší prediktor v signifikantnom pozitívnom slabom až stredne silnom vzťahu (.164 ≤ r ≤.386) s typmi správania pri kontrole ostatných faktorov osobnosti. Poznanie osobnostných predpokladov budúceho lídra umožní nastaviť ciele edukácie na rast líderských kompetencií.
Efektívnosť a kvalita implementácie školského programu prevencie užívania návykových látok v kontexte líderstva v škole
(2021) Orosová, Olga; Majdanová, Marcela
Kvalita školského a učiteľského líderšipu významne ovplyvňuje ochotu a schopnosť učiteľov implementovať nové školské programy. Skúmanie fidelity implementácie programov z pohľadu úrovne učiteľského líderšipu umožňuje porozumieť ne/ úspešnosti naplnenia cieľov programov. Cieľom štúdie bolo skúmať efekt európskeho programu univerzálnej prevencie užívania návykových látok Unplugged a kvality jeho implementácie na fajčenie, ktoré udávali školáci bezprostredne po implementácii programu. Školská randomizovaná, kontrolovaná štúdia programu bola realizovaná medzi 1420 školákmi. Výsledky preukázali konzumáciou alkoholu moderovaný efekt programu, efekt pretestu, expozície programu, senzitivity (vyhľadávanie nového) na pravdepodobnosť školákmi udávaného fajčenia. Hodnotenie efektívnosti programov prevencie realizovaných v školskej praxi z pohľadu fidelity, kvality implementácie programov a učiteľského líderšipu, precizuje nároky kladené na vedenia škôl v oblasti personálneho a organizačného zabezpečenia aktivít prevencie.
School Leadership in the Era of Neoliberalism
(2021) Wamba, Nathalis
A lot of ink has been spilled to create a consensus around the meaning of the concept of leadership. This is so because the concept of leadership currently dominates the language of organizations including schools. What instead happened is a deluge of assumptions including but not limited to the beliefs that; leadership is static; it can be taught objectively and effectively to a different group of people in various situations; it can be learned quickly and easily, and the context is a secondary or tertiary importance.
These assumptions gave birth to the leadership development industrial complex, an explosion of leadership training programs all over the world especially in the United States. This growing industry promises to create transformative and high performing leaders for a small fee. Despite this training explosion, it is the opinion of several scholars that leadership failure is almost everywhere. They wonder whether the leadership development industry has improved the human condition. The elephant in the room is the neoliberal context in which all the above is taking place. Neoliberalism is an ideology whose proponents advocate the deregulation of the economy, liberalization of trade and industry and the privatization of state‑owned enterprise. This ideology pushes individuals to see themselves as self‑interested actors rather than people working for the social good. The new managerialism becomes the dominant form of management in organizations whose focus is on productivity, efficiency, surveillance, and accountability.
Educational institutions are not immune to the new managerialism whose introduction deserves to be interrogated. Neoliberalism turns teachers and school principals into technicians rather than professionals. The influence of managerialism on education policies is efficiency in all matters which leaves no room for the pursuit of equity, excellence and ethics and social justice (Codd, 1993). What vision of education should prospective schools’ leaders develop while they are being forced to adopt a managerialist approach to the leadership of school? Should school leaders develop both the ability to resist and build coalitions with proponents of neoliberalism at all costs?
Neoliberalism has successfully coopted our education practitioners and students to turn them into docile minds and docile bodies to the service of the market. The question this phenomenon raises is whether faculty in education leadership preparation programs are preparing their candidates for a meaningful and purposeful life. Perhaps public education should focus on society reproduction, but individual values cannot be ignored. Unfortunately, the neoliberalism ideology and its proponents have taken it upon themselves to prioritize these values less. Hence the ideological struggle continues between proponents and opponents of the impact of neoliberalism in organizations but more specifically in schools.
Tvorba modelu kľúčových kompetencií lídra v edukácii
(2021) Sollarová, Eva
Líderstvo v edukácii sa stalo prioritnou témou vzdelávacej politiky na celom svete. Zahraničné prístupy ku koncipovaniu štandardov a požiadaviek na lídrov v edukačnom prostredí sú dobre rozpracované, inšpiratívne a relevantné pre podmienky potrieb v Slovenskej republike. Príspevok prezentuje proces tvorby modelu kompetencií lídra v edukácii ako koncepčný rámec pre definovanie líderských kompetencií riadiacich pracovníkov a učiteľov relevantných pre prostredie edukácie. Pri tvorbe modelu bol využitý metodologický postup vývoja kompetenčného modelu podľa Marrelliovej (Marrelli et al., 2005). Po zadefinovaní cieľov a analýze zahraničných a domácich štandardov, kompetenčných štandardov a výskumov efektívneho líderstva v edukačnom kontexte bol vytvorený Model kľúčových kompetencií pre riadiacich pracovníkov školy aj učiteľov, špecifikovaný v doménach a indikátoroch. Trojdimenzionálny model tvorí päť kľúčových kompetencií v rámci piatich domén zodpovedajúcich rolám lídra v edukácii a špecifikovaných na úrovni indikátorov. Takto dizajnovaný model poskytuje rámec pre koncipovanie vzdelávania a podporu rozvoja kľúčových kompetencií lídra v edukácii, ako aj rámec pre identifikáciu vzdelávacích potrieb účastníkov a tiež rámec pre vyhodnocovanie efektívnosti realizovaného vzdelávania.